Bicyklom po okolí... na Bradlo
Bicyklom po okolí... na Bradlo
Vraví sa, že najkrajší pohľad na svet je z konského sedla. Môžem potvrdiť, vyskúšal som si to mnoho krát, ale ani zo sedla bicykla to nie je zlé. Môžem povedať , že priam výborné. Tí, ktorí to ešte nevyskúšali, a verím že ich nie je veľa, nech tak urobia. Určite sa im to zapáči. Týmto im dám niekoľko tipov na výlet. Dnes to bude z Dechtíc do Dechtíc. Prečo práve tu, pretože tu bývam a celé okolie je naozaj perfektné miesto na výlety bicyklom. Od Trstína až po Vrbové. Kto si však myslí, že budeme jazdiť po okresných asfaltkách, ten sa mýli. My ideme prevažne lesom, asfaltkou len keď je to nevyhnutné.
Ako som spomenul, vyrážame z Dechtíc. Jaro s Milanom z námestia od Floriána. Ja sa pridávam Pri kríži na ceste na Dobrú Vodu. Hneď za autobusovou zastávkou odbočíme vľavo smerom na „Segedín“. Je dobre, že počasie je super a dlho nepršalo, tak cesta poľom je „len“ zaprášená. Prechádzame okolo smetiska, čo určite nie je pýcha obce, ale čo už, je tu už roky a ťažko sa ho zbaviť. Verme, že čoskoro aspoň zarastie kríkmi, stromami a trávou a že sem ľudia konečne prestanú voziť svoj neporiadok a cesta okolo bude príjemnejšia ako teraz. Čoskoro vchádzame do lesa. Cesta je kameňová a ocenili by sme horské bicykle. Všetci traja však máme trekingové, ale ani tie nie sú na tejto ceste zlé. Super bicák má Milan a tie naše sa mu nemôžu rovnať a to som si myslel aký mám super stroj! Cestou do mierneho kopca pokračujeme lesom až k Planinke. Kto to nepozná, ide o poľovnícky kaštieľ neďaleko Dechtíc smerom k Dobrej Vode. Musíme sa rozhodnúť kadiaľ ďalej. Môžeme ísť lesom, ale volíme kratšiu cestu asfaltkou a tak točíme vpravo k hlavnej ceste a na hlavnej vľavo na Dobrú Vodu. Okreskou šliapeme asi dva kilometre k Zlatej studni. Tu opäť meníme smer vľavo okolo starej Dobrovodskej fabriky. Míňame starý fabrický komín, ktorý svojim postojom pripomína vežu v Pizze. Tento je síce viac ošarpaný, ale rovnako šikmý. Pokračujeme lesnou cestou, síce tiež asfaltovou, ale z mizerným asfaltom. Dobré je, že tu nejazdia autá, ktoré by nás obťažovali, ale hlavne ohrozovali. Pokračujeme ľahkým tempom a o chvíľu prichádzame na miesto, kde je naša cesta križovaná červeným turistickým chodníkom idúcim z Mihalinovej na Dobrú Vodu. Aj po červenej sa dá pekne previesť, ale o tom inokedy. Cesta sa začína dvíhať a my musíme poriadne zatlačiť do pedálov, aby sme nemuseli ísť pešo. Tu sa ukazuje kto má aký bicykel, teda vlastne kto mám akú kondíciu a spolu s Jarom strácame Milanov chrbát z dohľadu. No veď on niekde počká. A počkal, na vrchu vo výške asi 390 m nad morom pri veľkom drevenom kríži.
Krátka prestávka na občerstvenie, každý si dal čo mal so sebou a pokračujeme. Teraz sa už ide lepšie a pár minút sme pri hájovni zvanej Suchánka. Veľmi obývaná nevyzerá a prechádzame okolo nej bez výraznejšieho povšimnutia. A tu to prišlo, konečne ideme z kopca. Najprv zľahka no potom je to v štýle filmu Rýchlo a zbesilo. Treba však byť opatrný, aby človek nespadol, pretože dnes by to bolelo. V ľavotočivej zákrute míňame odbočku na Hradište pod Vrátnom a pokračujeme v rýchlosti až do kameňolomu v Jablonici. Tam stretáme dvoch jazdcov na horákoch a pýtajú sa nás na cestu a na ich nezvestného kamaráta, ktorý im niekde zmizol. Poradíme a pokračujeme až k Jablonickej priehrade. Je jún, kúpať sa ešte nedá a až na pán rybárov je tu prázdno a ticho. Aj voda je mŕtvo tichá a tak rybári len posedávajú a hľadia do vody.
Krátka prestávka na foto, a už sa napájame na hlavný cestný ťah Trnava – Senica. Na bicyklovanie nič moc, ale po krátke jazde odbočíme v pravo smerom na Hradište pod Vrátnom a Brezovú pod Bradlom. Tu je cesta o niečo kľudnejšia, ale aj tu je premávka čo nám veľmi nevyhovuje. S radosťou prichádzame do Hradišťa a známou cestou si to štrádujeme k miestnemu pohostinstvu. Malá milá krčmička s vonkajším sedením pulzovala životom a hneď pri vstupe čelíme otázke ...že odkiaľ idete? Samozrejme po záhorácky. Po odpovedi sa rozprúdila živá debata, ktorá by možno trvala dlhšie, ale pred nami bol ešte kus cesty a tak dopijeme čo sme kúpili a vyrážame smerom k Brezovej, kde nasleduje zastávka v ďalšej krčme pri stanici. Sme radi, že máme za sebou úsek z Jablonice, na ktorom boli len dve zaujímavé veci: už spomínaná krčma v Hradišti a slnečná elektráreň, ktorá prekvapila aj mňa, pretože som o nej nemal ani tušenia. Hmmm, čo všetko je blízko nás a nevieme o tom!
Osviežený nealkom, pokračujeme v ceste. Pri občerstvení sme sa dohodli na zmene trasy. Pôvodne sme chceli skrútiť smerom domov cez Dobru Vodu, ale keďže ešte vládzeme, mierime priamo cez Brezovú na kopec Bradlo. Už po prvých metroch do kopca sme tak trocha oľutovali zmenu trasy. Ťahať na bicykli do takého kopca nie je žiadna sranda, ale ten pocit na vrchu... Po úmornej námahe sme konečne prišli hore a prvá cesta viedla k stánku s občerstvením. Ešte že sú tu! ...
Po krátkom odpočinku pokračujeme k mohyle. Zastavujeme sa pri predajcovi kníh. Keďže sme na Bradle, má tu knihy najmä o Štefánikovi, o Slovensku a knihy popisujúce Slovenské problémy s Maďarmi. Vypočujeme si oduševnenú prednášku o Štefánikovi, rôzne dohady o jeho smrti a o tom, ako to mohlo byť, nebyť jeho smrti.
Všade okolo je celkom živo. Nie sme jediní, ktorí prišli na bicykloch, ale sú tu aj motorkári a je tu aj veľa ľudí na autách.
Vezúc bicykle vedľa seba stúpame k mohyle.
Po rekonštrukcii vyzerá fakt pekne. Pokocháme sa krásnym výhľadom na Brezovú a tiež ostatné strany a uvažujeme o odchode. Urobím zopár fotiek a odchádzame.
Cesta nadol je super, až dolu do Brezovej človek nemusí pohnúť nohou. Ide to samo, ale bez poriadnych bŕzd to neodporúčam. Mohlo by to skončiť.... všelijako. Dolu pod Bradlom býva kamarát zo školy, krátka dilema či sa zastavíme, ale keďže čas pokročil musíme aj my a pokračujeme smerom k rekreačnému zariadeniu Mladosť, kadiaľ vedie cesta hore Ostrím, smerom na Dobrú Vodu. Neviem či sa ten kopec tak naozaj volá, ale odjakživa počúvam len tento názov. Svojmu názvu však zodpovedá na sto percent. Niet divu, že po krátkej dobe zosadáme a ideme s Jarom pešo. Len Milan si to poctivo vyšliape a dobrých pár minút nás čaká hore na mieste zvané Dlhé Rovné. Tu môžeme pokračovať po červenej značke - Štefánikovou magistrálou, ale my volíme lepšiu asfaltovú cestu, samozrejme tiež lesom. Inak než lesom to ani nejde. Teraz už je to super, bicykle idú z kopca takmer samé a o chvíľu prechádzame okolo Dobrovodského hradu a vchádzame do dediny. Na hrad sa pozrieme inokedy, teraz už toho bolo dosť. Ešte jedna občerstvovacia zastávka a už si to svištíme domov.
V Dechticiach sa rozlúčime tam, kde sme sa stretli s konštatovaním suprového cyklo-výletu, a že si to čo najskôr zopakujeme. Nezdá sa to, ale prešli sme takmer 60 kilometrov, čo na začiatok sezóny nie je zlé!
Viac fotografií z výletu nájdete vo fotogalérii.